Malé žánry lidové slovesnosti

Malé žánry lidové slovesnosti

Malé žánry lidové slovesnosti

„Malými žánry jsou tu míněny kratší a jednoduší texty, které v životě někdejších vesničanů hráli roli v práci s malými dětmi (říkanky, uspávanky) nebo vyjadřovaly určité poznatky důležité pro zemědělství (pranostiky), vyjadřovaly názory na chování lidí (přísloví), pomáhaly při práci (rytmus mlácení obilí) a podobně. Říkadla, přísloví, hádanky a pranostiky Martina Justusová zvolila jako východisko své práce s dramatickým kroužkem v Labyrintu při Centru volného času Lužánky v Brně. Kroužek tvoří osm dětí z třetích a čtvrtých tříd. Je to ojedinělý počin, kombinující český folklór se slovenským a navíc autorka prokázala, že pro děti tohoto věku její slovenština není žádný problém.

Martina Justusová: Český a slovenský folklór

Keďže som nastúpila do českej inštitúcie, prvotným zámerom bolo vyučovať v rodnom jazyku detí. To však spôsobovalo mnohé problémy, nedorozumenia a situácie, v ktorých som sa cítila neisto. Nevedela som rýchlo reagovať na zmeny situácií, uvoľniť sa, či pôsobiť prirodzene. To sa odrazilo aj na skupine, jej disciplíne a celkových hodinách. Po viacerých konzultáciách, ako s vedúcim pracoviska a mentorom Tomášom Mohaplom Doležalom, tak aj s vyučujúcimi na katedre výchovnej gramatiky DAMU, som začala v decembri roku 2018 vyučovať v rodnom slovenskom jazyku. Deti na prvú lekciu reagovali pozitívne. Zmenu určite postrehli, ale nepodarilo sa im ju identifikovať a nevyjadrili sa k nej ani v záverečnej reflexii hodiny. Celý priebeh nasledujúcich stretnutí bol plynulejší a dával nám väčšiu možnosť spolupráce. Naším spoločným cieľom bola tvorba a zábava a v nej sme si našli spoločný jazyk a rozumeli sme si. Témou sa pre mňa stala ľudová slovesnosť a práca so slovom. Ľudová slovesnosť je naviac oblasť, ktorá zaznamenáva mnoho podôb ľudového jazyka ako napríklad aj dialekty a ich obmeny v konkrétnych regiónoch. V ľudovej slovesnosti sa tak nachádza omnoho viac než v spisovnej podobe jazyka. Je tam tiež podoba medzi češtinou a slovenčinou, čo som využila v situácií, že aj ako učiteľ hovorím po slovensky a deti medzi sebou (a väčšina aj doma) hovorí česky. Pri študovaní som si zhromaždila rôzne publikácie a literatúru. V dôsledku čoho sa mi téma začala zdať neuveriteľne rozsiahla a ťažko uchopiteľná. Folklór je téma pomerne obsiahla a plná rôznych žánrov a spôsobov poňatia a ja som rozhodne nebola a ani teraz sa nepokladám za špecialistku v tejto oblasti. Mala som teda problém, ktorým smerom sa vydať (zamerať sa na jednotlivé obdobia roku a na ich tradície, rozdeliť lekcie na čisto slovenské alebo české?). Stále vo mne ale rezonovalo slovo a práca s ním. Podstatným sa pre mňa stala publikácia Bohuslava Beneša, Česká lidová slovesnost , v ktorej rozdeľuje žánre ľudovej slovesnosti. Práve to ma inšpirovalo a pomohlo špecifikovať oblasť tvorby. Na lekciách som sa rozhodla zameriavať na krátke žánre ľudovej slovesnosti (príslovia, pranostiky, hádanky a riekanky). Mojím cieľom je tiež ukázať, že aj s týmto materiálom sa dá pracovať, nie je to niečo zastaralé, ale práve naopak – spájať ľudové prvky s modernými je obohacujúce a zábavné. Krátke žánre ľudovej slovesnosti nie sú neaktuálne. Naopak, dá sa s nimi rozmanito pracovať a tvoriť, môžu nás inšpirovať pri hre a vlastnej tvorbe a dajú sa plne využiť pri hodinách dramatickej výchovy. Lekcia I. Utorok 12. 11. 2019 Téma: A bolo slovo.
Cieľ: Práca a hra so slovom, tvorivosť - vytvorenie vlastnej zvukovej stopy, cvičiť pozornosť k skupine a k svojmu partnerovi. Húsenica
I. Skupina sa postaví do radu za sebou a pohybuje sa v priestore. Prvý žiak vedie celý rad. Vytvorí jednoduchý pohyb (napr. dupnutie nohou) a ostatní ho musia opakovať. Takto sa spolu pohybujú po priestore. Žiak potom odíde na koniec radu a strieda sa s ďalším. II. V druhom kole, majú žiaci k pohybu, ktorý vytvorili pridať zvuk (napr. dupnutie nohou s pridaním citoslovce BUM) Ostatní žiaci v rade napodobňujú pohyb aj zvuk. Žiaci sa pohybujú po celom priestore a opäť sa všetci vystriedajú. III. Rad sa rozpustí a žiaci sa pohybujú voľne po priestore. Učiteľ ich vyzýva, aby sa snažili opakovať pohyb a zvuk, nakoniec vypustia pohyb a pokračujú len so zvukom. Učiteľ vedie skupinu, aby zvuk zrýchlila, naťahovala či gradovala až ho úplne stíšila. Dialógy Žiaci vytvoria dvojice. Pomocou zvukov, ktoré si vytvorili, majú medzi sebou viesť rozhovor. Navzájom si skúsia „povedať“ aký bol ich deň. Následne sa s učiteľom v kruhu rozprávajú čo sa im – len zo zvuku - podarilo zistiť od spolužiakov. Kruh Reflexia predchádzajúceho cvičenia. Cez reflexiu otvára učiteľ ďalšie cvičenie “Možno sa nám podarilo pomocou rytmu a zvukov vytvoriť skutočne aj nejaké slovo, ktoré niekde existuje a má svoj význam. A možno sme si vytvorili úplne nové slová, ktorým sme rozumeli len my. A keďže vám to tak dobre išlo, chcela by som vás poprosiť o pomoc...“

Jazykovedci Učiteľ po celej ploche triedy poukladá papiere so slovami – najprv len slovenskými. Skupina si ich prechádza, číta a rytmizuje a reflektuje.

Čučoriedka Borůvka Bocian Čáp Brat Bratr Kôstka Pecka Vankúš Polštář Pery Rty Stôl Stůl Vietor Vítr Použité slovenské slová a ich české ekvivalenty.

Borůvka Čáp Bratr Pecka Polštář Rty Stůl Vítr Skúmanie slov
Deti sa rozdelia do dvojíc. Vyberú si si jedno slovo a zisťujú jeho význam (ak ho nepoznajú, vymyslia si ho). Prebieha diskusia v kruhu. Dvojice slov
Učiteľ skupine ponúkne kartičky s českými prekladmi. Žiaci utvárajú dvojice zo slovenských a českých slov. Následne si slová spoločne prechádzajú a na základe slov vytvárajú z tiel sochy alebo ich vyjadrujú pantomimicky . Zhodnotenie Lekcia bola otvorením spoločného cyklu. Cez jednoduchú pohybovú hru sme si vyskúšali skladať pohyb so zvukom a následným opakovaním a zmenami temporytmu a intonácie vytvoriť vlastný dialóg. V reflexii na rozhovor zaznelo, žiakom ich zvuky pripomínali nejaké cudzie slová – boli pre nich smiešne, no v nejakom cudzom jazyku mohli mať aj svoj význam. Stali sa z nás „jazykoví experti“. Žiaci boli sústredení, všetky slová poznali, jediné ktoré nevedeli zaradiť bola kôstka. Pri lekcii som pochopila, že jazykové rozdiely medzi slovenskými a českými slovami pre nich nie sú prekážka – práve naopak. Je to pre nich priestor k hre a objavovaniu, pri ktorom sa dopátrajú pravdy. Takéto otvorenie bolo pre mňa dôležité. Pri skúmaní slov sa deťom podarilo vynájsť a obhajovať svoje nápady – samozrejme, vychádzali z podstaty slova, z ich vlastnej skúsenosti ale záľuby (napr. Vietor je slabí vítr, len taký, ktorý jemne hýbe listami na konároch, ale neodfúkne ich. Pery je moderné meno – meno speváčky. Kôstka je vlastne kostka na hranie s puntíkmi). Lekcia II.
Utorok 19. 11. 2019 Téma: Toľkokrát ľudia zopakujú rovnakú chybu, až sa zrodí príslovie.
Cieľ: Priblížiť si príslovia, spoznať ich účel na základe príkladov, schopnosť vyjadriť a obhájiť si nápad, spolupracovať, vytvoriť živý obraz.
Pohybová etuda/ Baba „ksichtka“ Deti hrajú simultánne. Učiteľ ich sprevádza bočným vedením. Atmosféru môže dotvárať hudba od korepetítora, jednoduchá rytmizácia alebo dopredu vybraná melódia púšťaná cez prehrávač. Učiteľ: “Ste na dvore u vás na záhrade, u starých rodičov alebo na chalupe. Vonku je krásne. Slniečko vám zohrieva tvár. Zhlboka sa nadýchnete, dnes je krásny deň, nič zlé vás nečaká. Napadne vám, že sa môžete ísť poprechádzať k neďalekému lesu. Kráčate k lesu. Otočíte sa, či vás nikto nevidí, zrýchlite krok, užívate si sobotu. Rozbehnete sa. Bežíte po cestičke, ale zrazu sa rozhodnete si cestu skrátiť cez hustú trávu. Tráva je vám vysoká až po kolená. Nohy musíte zdvíhať veľmi vysoko, ruky dávate k nebu, aby ste sa dlaňami nedotýkali trávy. Beh spomalíte, až keď si uvedomíte, že ste už v lese. Kráčate pomaly a uvoľnene. Veď sa o chvíľu vrátite domov a nikto si to ani nevšimne. Dýchate ten svieži vzduch lesa, cítite tam stromy, mach, šišky, huby a aj nejaké lesné ovocie. Skúsite pohľadať lesné jahody, alebo by ste mohli domov priniesť aspoň natrhanú kytičku kvetov…. ”

Na scénu prichádza baba „ksichtka“, ktorá sa deťom najprv milo prihovára a láka ich k sebe do domčeka. Keď sa k nej začnú blížiť, vykríkne a začne ich naháňať. Každý, koho chytí, musí spraviť nejakú škaredú grimasu a zostať v štronze. Deti sa na záver môžu zachrániť vetou:  „Bábo ksichtko z lesa pryč!“

Kruh Učiteľ sa detí pýta na babku „ksichtku“. Mohla by to byť baba z nejakej rozprávky? Prebieha diskusia v kruhu. Učiteľ sa pýta, či sa už deti nabudúce poučia a nebudú babe „ksichtke“ veriť. Prebieha debata, čo je to poučenie a skupina sa dostáva až k prísloviam. Prebieha diskusia v kruhu. Rozdelené príslovia Učiteľ deťom rozloží príslovia. Lístočky s vetami sú prestrihnuté. Úlohou detí je príslovia spoločne poskladať. Ak nájdu dvojicu, ktorá tvorí jedno príslovie, lístočky spoja a pomocou lepiacej gumy prilepia na rovnú plochu do úrovne očí.

Co můžeš udělat dnes /, neodkládej na zítřek Co na srdci /, to na jazyku Čert / nikdy nespí Hlad / má velké oči Bez práce / nie sú koláče. Ráno je / múdrejšie večera Zabudol vôl /, že teľaťom bol! Čo sa v mladosti naučíš /, v starobe akoby si našiel/ symbol značí miesto, kde bola veta rozdelená.

Príslovia – debata Keď sú príslovia spojené, skupina si ich spoločne prechádza, číta a vysvetľuje významy.

Živé obrazy Žiaci sa rozdelia do dvojíc/do trojíc. Každá skupina si vyberie jedno príslovie – ostatným skupinám ho neukazuje. O prísloví sa spolu ešte jedenkrát porozprávajú, ak im niečo nie je jasné, alebo sa v skupine na niečom nezhodujú, učiteľ je žiakom k dispozícii. Skupiny poprosí, aby skúsili príslovie znázorniť pomocou živého obrazu. Tento obraz, si môžu predstaviť ako fotografiu, ktorá príslovie znázorňuje.
Znak/symbol príslovia Žiaci si prehodia skupiny, vrátia sa ku kartičkám a do priestoru k vete, zaznačia znaky/symboly, ktorými by mohli príslovie obrazovo označiť. Reflexia Do kruhu pred sebou odpovieme na otázku: “Čo si chceme z hodiny odniesť?” Učiteľ deti vyzve, aby sa spýtali rodičov alebo kamarátov na ďalšie príslovia a aspoň jedno priniesli na ďalšiu hodinu. Zhodnotenie: Skupina sa pozitívne naladila hneď na začiatku hodiny – pohybové hry sú ich obľúbené. Babku ksichtu som na začiatok zaradila úmyselne. Babka pripomína ježibabu a z celej situácie by sa dalo do budúcna poučiť – takto bola vedená aj diskusia (aj keď vám garantujem, že deti sa budú k babke približovať aj v ďalšej hre a jemne ju provokovať, aby ich začala naháňať). Príslovia väčšine skupiny neboli cudzie – stretli sa s nimi minimálne v škole. Spoločne ich dokázali poskladať a pripájať príslovia, ktoré sami poznajú. K významom prísloví sa najlepšie dostalo cez príklady situácií. Ich obraznosť väčšina chápala – s významom mala problém len jedna žiačka, ktorá ich si ich vysvetľovala doslovne. Pri obrazoch si deti mohli vybrať príslovie z predchádzajúceho cvičenia alebo svoje vlastné. Obrazy boli opisom prísloví a reflektovali, ako ich deti vnímajú a s akou energiou alebo emóciami ich oslovujú. Lekcia III. Utorok 26. 11. 2019 Téma: Príslovie ako múdrosť – pokračovanie. Cieľ: Spoznať a pracovať s ďalšími prísloviami, vedieť aktívne naslúchať spolužiakom, sebavedome si obhájiť vlastné tvrdenie, práca s gestom. Naháňačka Hodinu skupina začína klasickou babou. Ten, kto má babu, chytá ostatných. Baba sa prenáša dotykom na druhú osobu. V druhej variácii musí ten, kto má babu pri jej predávaní ešte okrem dotyku povedať, na koho babu preniesol (napr. dotyk a „Babu má Maťa“) V tretej variácii sa vynechá dotyk a baba sa prenáša oslovením človeka, ktorému ju odovzdávam. Zvuk nasmerujeme na človeka, pri ktorom je žiak dostatočne blízko zavolá na neho menom. Kruh Skupina sa usadí do kruhu. Učiteľ sa ich pýta, či sa od posledného spoločného stretnutia neudialo niečo výnimočné a chceli by sa o novinku alebo zážitok podeliť s ostatnými – prebieha diskusia v kruhu. Následne ich vyzve, aby vyjadrili náladu, s akou dnes prichádzajú na hodinu, ale vyjadrili ju len jednoduchým pohybom ruky – gesto. Reflexia predchádzajúcej hodiny. Učiteľ sa žiakov pýta na záver minulej hodiny a na výzvu – pamätajú si o čo išlo? Žiaci majú pripravené príslovia, ktoré si priniesli na hodinu. Príslovie v geste Žiaci sa rozdelia do trojíc. Učiteľ ich vyzve, aby si vybrali jedno ľubovoľné príslovie a skúsili ho vyjadriť troma, vedľa seba stojacimi gestami. Skupiny majú v priestore svoje miesto, súkromie a potrebný čas. Učiteľ prechádza pomedzi nich. Pýta sa skupín na priebeh, prípadnú pomoc s doplňujúcim vysvetlením príslovia alebo diskusiou o ňom.
Pri predvádzaní mala každá skupina iný nástup. Jedna časť žiakov vchádzala po jednom do hracieho priestoru. Medzi gestami mali pozorujúci zavreté oči a učiteľ ich im tlesknutím dal signál na otvorenie. Ďalšia časť žiakov bola celý čas v hracom priestore. Na tlesknutie po jednom odkrývajú gestá – kto neodkryl gesto, zostáva v neutrálnej pozícií s rukami vedľa tela. Po každej skupine prebieha diskusia. Učiteľ sa najprv baví s publikom: Aké gestá sme videli? Vedeli by sme určiť, o aké príslovie ide? Prečo? Až potom sa obracia na skupinu: Počuli sme, o čom sme sa tu bavili – viete niečo potvrdiť alebo naopak vyvrátiť? Zaznela tu správna odpoveď – správne príslovie? Aké ste si vybrali? Prečo ste na jeho vytvorenie použili tieto gestá? Chceli by ste k tomu ešte niečo dodať – niečo čo tu nezaznelo, ale je to pre vás dôležité? Vlastné ponaučenia Skupina sa usadí do kruhu. Učiteľ prinesie papiere, farebné ceruzky a fixky. „Už sme tu počuli mnohé príslovia, niektoré som priniesla ja a niektoré vy. Rozprávali sme sa o situáciách, kedy sa dajú použiť a aký majú význam. Keďže sme sa presvedčili, že príslovia sú stále aktuálne, poďme skúsiť navrhnúť naše vlastné príslovia – možno budú pasovať k nejakej situácii, v ktorej ste sa ocitli, alebo hre, ktorú ste hrali...“ Žiaci začnú hovoriť svoje nápady – učiteľ ich vyzve, aby si ich zapisovali na papier. Bez triedenia sa žiaci pridajú do dvojíc/do trojíc. Vytvorené príslovie si zapíšu slovom a dokreslia ilustráciou. V triede prebieha živá diskusia a práca, žiaci sedia okolo seba. Na záver skupiny prestavujú svoje výtvory a hlavne vysvetľujú, ako sa k nim dostali. Zhodnotenie Všetci žiaci si so sebou priniesli príslovia, o ktorých sa rozprávali už v šatni. Hodina začala klasickou naháňačkou, ktorá sa variovala – prenesenie baby dotykom a hlasom a následne len hlasom. Variovalo sa s dotykom a hlasom – keďže s gestom sme v hodine pracovali, chcela som s tým pracovať už v naháňačke na začiatku. Príslovie, ktoré deti na hodinu priniesli, mala väčšina zapísané na papieriku. Jedna žiačka z príslovia pripravila koláž obrázkov. Okrem známych prísloví, priniesli aj také, s ktorými som sa ešte nestretla. O to viac bolo pre mňa ich vysvetľovanie zaujímavejšie. Bavilo ma, že svoje vysvetlenie mali založené na príklade situácií. Deti na seba reagovali a dopĺňali sa. Vyjadriť príslovie gestom bolo pre skupiny ťažké – to som si uvedomila hneď po zadaní. Vyšli z toho na prvý pohľad skôr živé obrazy, no keď som ich poprosila o krátky pohyb, deti pracovali s posunom a pohybom rúk, čo spolu s mimikou vytvorilo zaujímavý celok a líšilo sa tak od predchádzajúcej hodiny. Vlastné príslovia prekvapili originalitou, deti vychádzali zo svojich zážitkov a skúseností. Vytvorenie vlastných prísloví, bolo pre nich ako tvorivé písanie. Prezentovanie bolo pre nich dôležité, pretože obhajovali vlastnú tvorbu. Snažili sa nám príslovie priblížiť čo najdôkladnejšie. Lekcia IV. Utorok 21. 01. 2020 Téma: Veľká múdrosť – malé slovné spojenie.
Cieľ: Zoznámiť sa s pranostikami, zvládnuť jednoduchú pantomímu, vnímať neverbálnu reč svojho tela ostatných v skupine, kooperácia. Naháňačka - Ľadová kráľovná Učiteľ je v roli ľadovej kráľovnej. Koho chytí, toho zamrazí. Zamrazení sa nedajú nejakým spôsobom zachrániť. Hra končí, keď je celá skupina zamrazená.

V druhej variácii učiteľ určí jedného zo skupiny záchrancom. Zamrazených, môže oslobodiť tak, že k nim pristúpi, chytí za plecia a pošúcha nimi. Rozmrazený môže pokračovať v hre.

Jazyková rozcvička Skupina sa usadí do kruhu. Následne skupina je vyzvaná, aby si rukami jemne prechádzala po tvári a krúživými pohybmi postupovala od čela, cez sánky, líca až k brade. Následne si po celej tvári jemne klepkajú bruškami prstov. Slovo, s ktorým skupina pracuje znie „Ouex“. Na začiatok sa vyslovuje pomaly so sústredením na každú jeho časť. Potom skupina skúša tempo zrýchľovať. Slovo si žiaci skúsia individuálne, môžu si pritom pomáhať rytmizáciou.

Asociácie Učiteľ po jednom vyťahuje obrázky – patriace k jednotlivým ročným obdobiam. Po každom skupina spraví asociačný kruh – čo deti napadne, keď uvidia práve ten konkrétny obrázok. Na záver dá učiteľ všetky štyri obrázky k sebe a začne debata: „Čo vám napadne keď dám všetky štyri obrázky k sebe?“ „Aké ročné obdobie je vaše obľúbené a prečo?“ Pantomímy k ročným obdobiam Žiaci sa rozdelia do štyroch skupín. Vyberú si jedno z období reprezentované obrázkom. Ich úlohou je nájsť k ročnému obdobiu tri aktivity, ktoré nám vybraný čas v roku ponúka. Žiaci najprv vytvoria tri obrazy ale majú sa pripraviť aj na ich jednotlivé rozpohybovanie. Po každej skupine nasleduje diskusia – najprv sa učiteľ pýta pozorovateľov: „Čo sme videli? Čo sme odčítali? Bolo nám všetko jasné? Čo by nám, ako divákom, viac pomohlo?“ a potom konkrétnej skupiny: „Chceli by ste doplniť ešte niečo, čo tu nezaznelo? Odčítali sme všetko správne? Podľa čoho ste si vyberali aktivity?“ Pranostiky Žiaci sa posadia do kruhu. „Možno ste už niekedy počuli, že s ročnými obdobiami sa spájajú pranostiky. Počuli ste už niekedy o pranostikách? Viete, čo sú pranostiky?“ prebieha diskusia. Učiteľ pokračuje „Pranostiky – predpovede budúcnosti, najmä počasia. Ku každému mesiacu sa viaže hneď niekoľko pranostík.“ Učiteľ sa s deťmi rozpráva, na čo slúžili pranostiky. Ľudia v minulosti nemali predpovede počasia a nemohli si ich pozrieť v televízii ani na internete. Potrebovali sa orientovať v zmenách počasia, aby sa najmä postarali o úrodu. Učiteľ vytiahne papieriky, na ktorých sú napísané pranostiky. Pomaly ich skupine prečíta, dáva dôraz na zrozumiteľnosť a mesiac, s ktorým sa pranostika spája. Skupine prídu pranostiky ako veštecké predpovede. Učiteľ ich vyzve, aby si vybrali jednu pranostiku, skúsili si ju – najprv v tichosti prečítať. Potom ju skúsili predniesť pred ostatnými. Dôraz sa kladie na artikuláciu a zrozumiteľnosť. Pri čítaní sú žiaci v priestore, aby sa mohli prirodzene hýbať a zapojili nielen mimiku, ale aj gestiku.

V lednu za pec si sednu.

Dážď, keď nesie január, neteší sa hospodár.

Leží- li kočka v únoru na slunci, jistě v březnu poleze za kamna.

Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.

V únoru sníh a led, v létě nanesou včely med.

Koľko je v marci rosy, toľko v máji mrazu.

V březnu sedlák stromy ořezáva, ale kabát ještě nesundává.

Březnové slunce má krátke ruce a dlouhý kabát.

Keď v apríli hojne vietor duje, stodola sa zaplňuje.

Chladno a večerní mlhy v máji hojnost ovoce a sena dají.

Když se v máji blýská, sedlák si výská.

Májový dážď padá - zlato padá.

Netřeba v červnu o déšť prositi, přijde, jak začne se kositi.

Chladný júl celé leto ochladí.

Staví-li v červenci hromadu mravenci po kraji všude, tuhá zima bude.

Když je v srpnu ráno hodne rosy, mají z toho radost vosy.

Víchristý august - daždivý september.

Teplé září – dobře se ovoci i vínu daří.

September - z poľa ber!

Říjen když blýská, zima plíská.

Ak je október veľmi zelený, bude potom január hodne studený.

Začátkem – li listopadu sněží, mívá sníh pak výšku věží.

Na začiatku novembra sa teplo so zimou háda.

V prosinci zima ještě laškuje, ale v lednu již kraluje.

Zelené Vianoce - biela Veľká noc.

Relaxácia Účastníci hodiny si ľahnú na zem. Učiteľ ich motivuje pri predstavách: „Hovorí sa „Horúce leto, studená zima“. Ležíme na lúke. Tráva je mäkká a príjemná ako huňatá poduška. Chcete sa do nej prepadnúť. Cítite, ako vám slnečné lúče zohrievajú tvár. Je to príjemné teplo.“ Učiteľ prechádza okolo žiakov a skúša ich nohy a ruky – či sú naozaj uvoľnené a nie sú napnuté alebo v kŕči. „Jedna pranostika hovorí „Louku seč, když je ti jí nejvíce líto“ teda vtedy, keď je najkrajšia, plná kvetov a farieb. Nadychujete sa a cítime vôňu tých rastlín okolo vás. Je to príjemná sladká vôňa.“ Učiteľ dáva žiakom priestor, dýcha spolu s nimi „Hlboký nádych nosom, chcete si nabrať celú tú vôňu. Slnko ktoré na vás svieti, vám pomaly zohrieva telo, začína vám z toho byť až horúco. Ale predsa len je pravda, že “Lepšie jedno leto ako sto zím“.
„Kvety vás hladkajú po tvári, po rukách a po nohách. Cítite ich na chodidlách a je to príjemný pocit. Počujete hmyz, ktorý tam žije: cvrčkov, včely, koníky. Počujete ako sa rastliny hýbu vo vetre.“ „Ale občas to býva tak, že keď „Slunce peče - déšť poteče“. Zrazu sa slnko schová za oblak a ten tieň vás ochladí. Vietor pofukuje silnejšie a zostane vám zima na holé ruky. Jemne vás zatrasie, a naskočia vám zimomriavky. Telo stuhne ale snažíte sa držať aspoň trochu toho tepla. Slnko zašlo len na chvíľu. Oblak letí ďalej a slnko a jeho lúče na vás opäť dopadajú. Zohrievate sa, otočíte sa ešte chvíľu na bok, vnímate svoj dych, ale viete, že musíte odísť skôr, ako začne pršať.“.
Učiteľ nechá žiakom ešte chvíľu čas, pomaly otvárajú oči Zhodnotenie Aktivita na začiatku hodiny mala evokovať ročné obdobia. Deti v cvičení pantomímy, zobrazovali športové a relaxačné činnosti. Jedna skupina si pripravila tri aktivity, ktoré na seba nadväzovali a vytvárali tým krátky príbeh (cesta na rozhľadňu). Pri pranostikách deti zneisteli. Na hodine sa ich mnohí dotkli prvýkrát, preto som postupovala pomaly. Z diskusie som vyvodila, že niektorým žiakom, robilo problém špecifikovať jednotlivé mesiace – čo sa v tých konkrétnych deje, preto im pranostiky nedávali spočiatku zmysel. Rozhodla som sa z tejto skúsenosti vychádzať na ďalšej hodine, zamerať sa na riekanky, ktoré by sa viazali k ročným obdobiam. Čo bolo ale dôležité, pranostiky v žiakoch vyvolali určitý pocit a emóciu (magické, zvláštne, smiešne). Lekcia V.

Utorok 28. 01. 2020 Téma: Riekankami cez celý rok, od jari až do zimy. Cieľ: Prostredníctvom riekaniek si priblížiť jednotlivé mesiace, rozvíjať rytmické cítenie, využívať nadobudnuté skúsenosti pri práci, rešpektovať partnera pri individuálnych nápadoch, zapojiť sa do celku – skladby. Rytmus Učiteľ je na jednej strane miestnosti – žiaci na druhej. Pohyb žiakov vedie variovaním slov – mení ich rytmus, intonáciu, melódiu a emóciu. Žiaci sa podľa toho hýbu priestorom k učiteľovi. Slová sa striedajú – od jednoslabičných až po viacslabičné.

  1. Kruh
  2. Učiteľ nadviaže na predchádzajúcu hodinu – čo si z nej pamätáme? Do priestoru vkladá kartičky s názvami mesiac – skupina ich spoločne zaradí sa seba. Na záver sa rad prečíta- je zoradený správne? Prebieha diskusia v kruhu - aký je váš obľúbený mesiac a prečo? Rozdelenie mesiacov Učiteľ na stenu pripevní lístky s ročnými obdobiami. Skupina má za úlohu priradiť mesiace k ročným obdobiam. Riekanky Učiteľ vytiahne papiere s riekankami a rozloží ich do priestoru. Skupina si ich prezerá a každý si vytiahne jednu ukážku. Tú prečíta celej skupine. Po prečítaní každej riekanky nasleduje diskusia (O čom bola riekanka? Aký z nej máte pocit?) Následne skupina priraďuje riekanky k jednotlivým ročným obdobiam.

V Máji z jara, z jara Každá babka stará Tlačí se k sluníčku Zpívá si písničku: „Kdybych byla mladší, Byla bych já radši“

Jeseň je bohatá, listy má zo zlata. Listy má zo zlata, Hádže ich do blata.

Hřej slunéčko, hřej, Hory doly krej Povyskoč si vejše, Na tej naší střeše Kolo udělej.

Zavírám, zavírám les, Aby sem nikdo nevlez, Ani kočka, ani pes. Vleze-li sem bába Ať z ní je žába, Vleze-li sem dědek Ať je z neho dudek.

Táta včera venku Našel první sněženku, Vedle petrklíč, Zima už je prič.

Když přibývá dne, Přibývá i zimy. Ve dne svítí, V noci pálí.

Nesem jahod plné hrnky, Vyplašili jsme dvě srnky A jednoho jelena, Třásla se mu kolena. Bude zima, bude mráz, Kde sa, vtáčik, kde schováš? Schovám sa do javora, Tam je moja komora. Pohyb Učiteľ žiakov vyzve, aby riekanky skúsili vyjadriť pohybom – pohybovou improvizáciou. Orffové nástroje Učiteľ prinesie krabicu s Orffovými nástrojmi. Skupina ich spoločne identifikuje. Deti skúšajú nástroje. (Aký majú nástroje zvuk? Čo vám ten zvuk pripomína? Aký máte z neho pocit?) Zhudobnené riekanky Vyjadrenie nálady či charakteru riekanky s použitím hudobných nástrojov. Zhodnotenie Cez lekciu som chcela pristúpiť k tvorivému dotváraniu riekaniek pomocou hudobných inštrumentov. Rešpektovala som pritom predstavy detí a výber nástrojov, s ktorými pracovali. K melódiám sme sa pritom dostali postupne, a to cez slovo a pohyb. Hudobné nástroje predstavujú pre deti zhmotnenie zvuku. Samozrejme, ich zaujali a nechceli ich do konca hodiny pustiť. Pri zhudobnení riekaniek si jedna skupina rozdelila jej časti a hudobné nástroje zapojovala postupne. Jedna skupina riekanku opakovala hneď trikrát – pričom prvýkrát ju predniesla, pri druhom opakovaní zapojila nástroje a k tretiemu choreografiu v priestore. Do riekaniek vložili improvizáciu, prácu s tempom, rytmom. Útvary odzrkadľovali ich vnímanie a emóciu z predlohy a riekanky boli pre nich dobrým východiskom k rytmickému cíteniu. Lekcia VI.
Utorok, 25. 02. 2020 Téma: Odpoveď sa skrýva v hádanke.
Cieľ: Cez etudy sa dopracovať k odpovediam na hádanky, uvedomiť si podobnosti medzi hádankami, nájsť kreatívne riešenia situácií, sústrediť sa na úlohu. Lovec Skupina má od učiteľa vyhradený priestor. Určí sa jeden žiak - lovec mamutov, ktorému sa zaviažu oči. Cez imagináciu učiteľ podporuje predstavivosť žiakov (Praveký lovec je veľmi hladný, musí chytiť nejakého veľkého mamuta.) Keď lovec chytí žiaka, poviem – „Mám mamuta!“ Skupina na neho reaguje – „Kto je to?“ Hmatom zisťuje, o koho sa jedná/koho chytil. Keď nevie, pokúsi sa to aspoň uhádnuť. Keď neuhádne, mamut je voľný. Jazykolam Skupina stojí v kruhu – učiteľ ponúkne žiakom jazykovú rozcvičku. Pracujeme s vetou „Máma má málo máku.“ Skupina skúša jazykolam spoločne. Učiteľ potom ponúka jednotlivé variácie, pomocou ktorých motivuje žiakov k premenám spôsobu vyjadrenia jazykolamu: Smutne oznamuješ sestre, že na obed nebudú buchty. Chceš poradiť spolužiakovi cez písomku, ale nesmie ťa počuť učiteľ. Čuduješ sa, ako mohla mamina zabudnúť nákup v obchode. Hovoríš najlepšej kamarátke, že sa ti páči nový spolužiak. Pokúšaš sa zavolať na kamarátku, ale je na druhej strane mosta. Kruh Skupina sa posadí do kruhu. Učiteľ sa žiakov pýta, čo sú to hádanky – prebieha diskusia. Hádanky Žiaci sa rozdelia do skupín. Každá skupina si vylosuje jednu hádanku. Majú si ju prečítať, ak im niečo nie je jasné, zavolajú učiteľa. Černá hlavička, bílá nožička. Hlavička když zčervená, konec nožky znamená. Co je to? Zápalka Neustále to mění tvar, přesto je to stále kulaté. Co to je? Měsíc Dve okénka před okénky, mezi nimi sedlo a nohy za ušima. Co to je? Brýle Mladá jsem veľká, stará jsem malá. Kdo jsem? Svíčka Bez nôh prejde celý svet. Čo je to? Voda Hoc má dlhú bradu, nevie ti dať radu. Koza Modrý klobúk, čo celý svet prikryje. Nebo Na veži sedím, nie som vták, vo vrecku ležím, tiki — tak. Hodiny Etudy Každá skupina má za úlohu pripraviť krátku etudu, v ktorej by sa schovávala odpoveď na jednotlivé hádanky. Pred každým výstupom najprv hádanku povedia skupine. Ostatní žiaci ešte nehádajú, ak niekto pozná odpoveď, neprezrádza ju. Po etude skupina opäť zopakuje hádanku a žiaci môžu odpovedať. Na záver skupina prezradí správnu odpoveď a prebieha diskusia o etude. Zhodnotenie Začiatok hodiny otvorila hra lovec, ktorá je variáciou slepej baby. Jemne som ňou chcela naznačiť tému celej hodiny. Jazyková rozcvička aktivovala deťom jazyk a mimiku a pripravila ich na čistý jazykový prejav, ktorý bol pri otváraní etúd dôležitý – skupina predstavovala publiku hádanku, prejav musel byť zrozumiteľný a jasný. Aj tu to poňali deti individuálne. Jedna skupina sa pýtala otázku spoločne, ďalšia si ju medzi sebou rozdelila a ďalšia vybrala zástupcu. Deti pracovali aj s priestorom, ktorý sa delil na javisko a hľadisko. Keďže je hracia plocha pomerne veľká, rozdelila som ju v strede plachtou, ktorú deti pri hre využili. V etudách deti náznakmi pracovali s odpoveďami hádaniek. Jedna skupina telom vytvorila predmet, čo ponúkalo skôr živú sochu predmetu v priestore (brýle). Ďalšie skupiny pracovali s predmetom imaginárnym. Žiaci chceli na záver ponúknuť hádanky, ktoré poznajú. Keďže sme už vyčerpali čas, nadviazala som na to v ďalšej lekcii. Lekcia VII.
Utorok 03. 03. 2020 Téma: Hádanky – pokračovanie.
Cieľ: Cez vybraný predmet vytvoriť vlastnú hádanku, pracovať s tajomstvom a imagináciou, Schovaný predmet Učiteľ v triede schováva po jednom rôzne predmety (starý mobil, kocka na hranie). Úlohou skupiny je nájsť predmet v miestnosti. Keď ho však nájdu, žiak na sebe nemôže nič nechať spoznať a tváriť sa, že predmet nenašiel a sadnúť si až po chvíli – napríklad keď je na inom mieste miestnosti. Predmety z krabičky Skupina sa rozdelí na dvojice a trojice a nájde si v priestore vlastné miesto. Učiteľ priniesol plechovú škatuľku s rôznymi predmetmi (okuliare, náramok, mobil, mušľa). Každá skupina si vyberie jeden predmet, pričom ho neukazuje. Učiteľ ich vyzve, aby si predmety dobre popozerali a preskúmali (Na čo sa predmet používa? Z akého je materiálu? Akú má farbu? Čo vám predmet pripomína? Ako by sa dal použiť?) V skupinkách prebieha diskusia. Deti majú k dispozícii papiere a farbičky na zápis alebo zakreslenie podnetov. Hádanka na predmet Keď skončí skúmanie, učiteľ deti vyzve, aby vymysleli hádanku, pričom odpoveďou bude práve predmet zo škatuľky. Deti majú využiť to, čo sa o predmete dozvedeli – čo im pripomína, na čo sa používa, aký je veľký, alebo z akého je materiálu. Skupiny si výtvory navzájom prečítajú a hádajú správnu odpoveď. Práca s predmetom Každá skupina predmet použije v činnosti, ktorú predvedie ostatným. Zhodnotenie Skupina vždy pozitívne reaguje na rekvizity a predmety, ktoré prinesiem na hodinu. Keďže v Česku už začali prichádzať do platnosti niektoré opatrenia v dôsledku pandémie COVID – 19 a vedeli sme, že ďalšie hodiny sa neuskutočnia, lekciu si skupina užila. Hádanky k predmetom si zapísali a pridali k nim ilustrácie. Podarilo sa im vymyslieť vtipné spojenia a nabádala som ich, aby z poznatkov o predmetoch vyťažili maximum. Bola som rada, že sa im cvičenie páčilo a niektorí reflektovali, že ho použijú aj na predmety doma a vymyslia hádanky pre rodičov alebo súrodencov.
Neuskutočnená hodina Téma: Opakovanie je matka múdrosti a otec slovesnosti. Cieľ: Zopakovať si žánre, s ktorými sme počas roka pracovali, praktické overenie znalostí. Brainstorming – symboly a príklady Žiaci vstupujú do priestoru. Na podlahe sú uložené príslovia, hádanky, riekanky a pranostiky. Učiteľ poprosí skupiny, aby si ukážky prečítali. Na stene má pripravené 4 A3 papiere. Následne sa pýta skupiny: „Ako by ste spoznali hádanku, príslovie, riekanku a pranostiku? Podľa čoho ste zistili, že ide o hádanku, príslovie, riekanku alebo pranostiku? Akú radu by ste dali niekomu, kto nevie rozoznať, o aký útvar ide?“ Učiteľ zapisuje body, na ktorých sa s deťmi dohodli. Deti čítajú k žánrom jednotlivé príklady z papierov.
Úlohy Žiaci sú rozdelení na tri skupiny. V priestore ich čakajú tri úlohy s indíciami. Ich prvou úlohou je dopísať pranostiku, príslovie a vymyslieť hádanku na zadaný predmet. Útvary majú domyslieť podľa svojej tvorivosti (neexistuje správne riešenie) a zhodnúť sa na význame (čo nám táto pranostika/príslovie hovorí? Aký je tam zašifrovaný význam? V akej situácií by ste ju mohli použiť?) Pranostika Kytička suchých kvetov a k nej papier s nadpísaným začiatok pranostiky „Sušené kvítí na konci července ...“. Príslovie Guľové eso a k nemu papier s nadpísaným začiatok príslovia „Kto ráno pracuje a skoro vstáva ... „ Hádanka Perník v tvare srdca a k nemu papier s nadpísanou úlohou „Použi ma v hádanke. (srdce/srdiečko/srdíčko, perník, cesto)“ Skupiny sa postupne vystriedajú pri každej úlohe. Svoje tvorivé nápady si pritom berú so sebou. Prezentácia úloh Skupiny prezentujú svoje výtvory. Prečítajú útvar a vysvetlia význam. Následne si vyberú jeden z útvarov – buď pranostiku alebo príslovie a ich úlohou je zahrať situáciu z ich bežného dňa, pri ktorej by mohli toto ich nové príslovie alebo pranostiku použiť. Špecifikujú si pritom, v akom prostredí sa nachádzajú, v akom čase, kto sú a aká je to situácia. Po situáciách vždy nasleduje diskusia (čo sme zo zahraného vyčítali, v akej súvislosti bolo príslovie/pranostika použitá a prečo) Reflexia a záver Skupina je v kruhu – učiteľ deti vyzve, aby si urobili pohodlie, usadili sa alebo si ľahli. Učiteľ im pripomína lekcie zamerané na drobné žánre ľudovej slovesnosti ktoré im rekapituluje od začiatku školského roka. Pripomína aktivity, výtvory detí, hry, pantomímy aj etudy. Počas rozprávanie do kruhu kladie kartičky Dixit . Žiaci si majú vybrať jednu kartičku, ktorá podľa nich vystihuje hodiny, ktorými si spolu prešli. Deti majú kartičku opísať a odôvodniť jej výber. Kartu si nechávajú ako pamiatku – ak budú chcieť, môžu si podľa nej vytvoriť nové príslovia, hádanky, či rýmovačky.

Zejména přísloví a říkanky jsou velmi dobře využitelné, neboť mohou být východiskem fabulace. V mnoha říkankách je zachycena situace (Běží liška k Táboru – odkud tam běží, proč nese zázvor, kde a jak k němu přišla, proč ji honí ježek, z jakého důvodu chce pytel zničit...), a přísloví je závěr vyvozený z nějaké situace nebo jednání (co to bylo za situaci, jaká byla motivace postav), případně lze vyjít z dvou vzájemně si odporujících přísloví (Sedávej, panenko v koutě, budeš-li hodná najdou tě – Drzé čelo lepší než poplužní dvůr). Publikací, které obsahují množství materiálu, je vždy dost k dispozici.

Pověst Mýty